Demokracia a diktatúra. Ktorá vie efektívnejšie postaviť budovu?
Predstavte si, že ste čelným predstaviteľom svojho pomyselného štátu a chcete postaviť školu. Uvedieme dva spôsoby, akými by ste tú školu postavili a vy sa potom rozhodnete, ktorý spôsob sa vám páči viac. Voľte srdcom!
SPÔSOB PRVÝ
Ste čelný predstaviteľ štátu a máte nad všetkým a nad každým absolútnu moc. Vládnete doživotne a váš titul je dedičný, preto máte osobný dlhodobý záujem o dobrý stav vášho školstva. Poviete: „Postavte školu!“ Všetci poddaní, ktorí doteraz zadarmo okopávali zemiaky, sa ešte v ten istý deň presunú do lomov a lesov, aby vám za veľkorysý honorár 8 zlámaných grešlí nanosili kameň a drevo na vašu školu. Máte okolo seba niekoľko verných poradcov, ktorí rýchlo vyberú miesto, hlavného staviteľa a hneď aj navrhnú, čo sa v tej škole bude vyučovať. Všetky určené osoby bez prestávky drú a hrdlačia na škole, kým nie je hotová. Maloleté deti nanosia do školy fúry uhlia, aby sa v nej čím skôr mohlo kúriť. Síce z toho dostanú zápal očných spojiviek, ale vyliečia sa. Po týždni sa už chlapci učia za farárov, holičov alebo delostrelcov, dievčatá vyšívajú a hrajú na klavír.
SPÔSOB DRUHÝ
Ste čelný predstaviteľ štátu, ktorého do úradu zvolili všetci ľudia na 4 roky. Poviete: „Postavte školu!“ Máte tiež niekoľko verných poradcov, ktorí začnú hľadať ministra školstva, pretože stavba školy spadá do jeho zákonnej kompetencie. Nájdu ho o tri dni v saune v Dudinciach, s rukami okolo referentky pre zvláštne úlohy. Minister sa poteší, že ide stavať školu a vyhlási verejnú súťaž. Všetci ľudia, ktorí volili čelného predstaviteľa, sa môžu uchádzať o kontrakt na stavbu školy. Aj nevidiaci, aj motorkové gangy. Najprv je však potrebné posúdiť rôzne technické, administratívne, či právne otázky. Ministerstvo školstva zostaví špeciálnu medzirezortnú komisiu na posúdenie realizovateľnosti a vhodnosti projektu zo zamestnancov všetkých zainteresovaných ministerstiev a na podporu prizve aj americkú konzultačnú spoločnosť. Na lúke, kde by škola mohla stáť, zatiaľ v tichosti rastú sedmokrásky.
Po šiestich týždňoch mravčej práce komisia zistí, že škola postavená byť môže, vyžaduje si to ale zmenu zákona XY, musí sa preto pripraviť 150 kópií 300-stranovej parlamentnej tlače a zákonodarcom sa musí umožniť prihlásiť do rozpravy a dokonca vyzvať čelného predstaviteľa na interpelácie. Na lúke medzičasom začala rásť už aj ďatelina. Po troch dňoch vyvreskovania v ozrutnej mahagónovej sále sa ľudom volení zástupcovia dohodnú, že článok 37, bod 12, písmeno k, paragrafu 18, zákona XY môže byť pozmenený v prospech projektu výstavby školy, menovite štátna zástava môže nad hlavným vchodom do školy visieť aj zvislo.
Po mesiaci a pol sa konečne začína aj verejný výber staviteľa. Keďže sa do súťaže prihlásilo veľmi veľa záujemcov, minister takmer nikoho osobne nepozná a nemá s ním žiadne skúsenosti, vyberie preto toho, kto sa podujme postaviť školu za najnižšiu cenu, bez ohľadu na to, na koľkých žiakov najbližších 50 rokov spadne škridla alebo bleskozvod. Sedmokrásky na lúke už odkvitli, ale objavil sa podbeľ.
Staviteľ nahliadne do katastra, aby sa ubezpečil, že na rozkvitnutej poľane môže stavať. Zistí však, že na okraji lúky má niekoľko dôchodcov posadený hrach a fazuľu a tí sa ich nechcú vzdať a hrozia, že sa obrátia na záhradkársky zväz a verejnoprávnu a pánbohchráň, aj na komerčnú televíziu. Začnú sa trojmesačné strukovinové peripetie a niekto sa vyšpiní pred dvere domu vodcu penzistov. Nakoniec sa nejako dohodnú a staviteľ začne aspoň kosiť.
Než však prídu stavebné stroje, o prípad sa začnú zaujímať odbory. Chcú sa ubezpečiť, že ich členovia budú mať na stavenisku povolené zapnuté hudobné rádio a že im staviteľ poskytne termosky s čajom a dennú tlač a keď sa náhodou zvýšia nejaké peniaze, aj prilby a rukavice. V opačnom prípade sa vyhrážajú štrajkom, blokádou hraničných priechodov a dokonca sa nezdráhajú vyšpiniť pred dvere úradu čelného predstaviteľa.
Prešiel rok a konečne sa začína stavať, keď sa odrazu ozvú predstavitelia bytového družstva z vedľajšej bytovky, že stavbu školy sprevádza neznesiteľný hluk, na ulici sa zvýšila prašnosť a vôbec ako môžu stavať takú školu práve tu, veď to ohrozí kolóniu ježkov priamo na tejto lúke a výsledná budova úplne zatieni dvor so šnúrami na bielizeň.
Zádrheľ sa oznámi čelnému predstaviteľovi, ktorý z neho nemá obavy, aspoň do okamihu, kedy mu jeho politický poradca oznámi, že o dva mesiace sa konajú regionálne voľby a že stavba školy sa tak stáva veľmi odvážnym politickým rozhodnutím. Je potrebné posúdiť všetky implikácie a možné dôsledky, najlepšie bude zostaviť medzirezortnú komisiu zo zamestnancov ministerstva školstva, životného prostredia, spravodlivosti, pre istotu aj obrany, nikdy neviete, čoho sú takí sušiči prádla schopní. . .
TAK TEDA?
Ktorý spôsob sa vám zdá byť elegantnejší? Nebudeme vás dlho napínať a prezradíme, že hoci sa druhý spôsob javí ako trochu zbytočne komplikovaný, je to ten správny, moderný a všeobecne uznávaný spôsob. Demokracia je okrem náročného šírenia poriadku a spravodlivosti aj veľká zábava.