Holuby sa neboja klimatických zmien

Neboja sa, lebo o nich nevedia. My o nich vieme, ale nemyslíme na ne často, pretože zháňame lacný pozemok v dobrej lokalite.

Civilizačné konflikty a environmentálnu degradáciu sa v súčasnosti snažia zmierňovať len dve skupiny ľudí. Prvou sú slávne osobnosti šoubiznisu, ktoré zarobili obrovské sumy peňazí zábavou, čiže nikdy nezažili maškarádu na konvenčnom pracovisku, a ktoré teraz s pubertálnou naivitou vyzývajú na záchranu orangutanov pred rozširovaním plantáží palmového oleja a na spomaľovanie globálneho otepľovania. Nato si rozbalia žužľavú čokoládovú tyčinku a pošlú svoj súkromný tryskáč pre zabudnuté kontaktné šošovky. Druhá skupina zachraňuje svet preto, lebo je to ich práca. Sú to zamestnanci inštitúcií ako Medzinárodný menový fond, Svetová banka, Greenpeace, Bill & Melinda Gates Foundation či známa humanitárna organizácia Lekári bez hraníc. Funguje to asi takto:

Medzinárodný menový fond a Svetová banka spravujú dokopy 700 miliárd dolárov a 13 tisíc zamestnancov. Organizujú s nimi sériu tematických večierkov so sláčikovými telesami a pohármi na stopkách, na ktorých sa čulo dohadujú o použití prostriedkov, ktoré sa neminú na samotné večierky. Nakoniec postavia jednu telocvičňu v Port-au-Prince a tesne pred Vianocami zorganizujú posledný večierok, na ktorom slávnostne uzavrú ďalší úspešný rok. Veľmi podobne funguje aj Organizácia spojených národov, len s tým rozdielom, že sláčikové teleso tu nahrádza skupina U2.

Greenpeace verbuje nadšených dobrovoľníkov vo všetkých kútoch a rohoch Zeme a vyráža s nimi zachraňovať veľryby blokádou rybárskych lodí. Keďže je väčšina aktivistov partia suchozemcov a mnohí z nich sú dokonca neplavci, už po krátkom pobyte na mori sa všetci povracajú cez okraj člna. Nezachránia tak síce ani jedného vráskavca, ale nakŕmia aspoň tuniaky a čajky.

Bill & Melinda Gates Foundation je netradičná humoristická nadácia. Jej systém pomoci je rozdelený na dva kroky. Prvý krok: dvadsať rokov vykmasávať peniaze z monopolného produktu, pohlcovať a likvidovať konkurenciu, plagiarizovať na hranici rozoznateľnosti, vysiľovať zamestnancov do poslednej sekundy pred vyhorením, bezohľadne zarábať a chamtivo zhrabúvať, čo sa kde dá, hádzať kreslo cez konferenčnú miestnosť, keď niekto odíde do Googlu. Druhý krok: venovať celý urvaný obnos na svetový boj proti malárii. Ľudia tak dostanú nielen životodarnú vakcínu, ale môžu sa naviac od srdca zasmiať nad vtipným prekvapujúcim obratom.

Organizácia Lekári bez hraníc, niekedy tiež nežne prezývaná Lekári bez diplomov, vznikla v okamihu, keď sa rozchýrilo, že v ošarpaných stanoch utečeneckých táborov v Dárfure a Jemene sú lepšie podmienky pre praktizovanie medicíny než v slovenských nemocniciach a ambulanciách. Spomenutá prezývka nevyjadruje, že mastičkárske angažmány tu dostávajú šarlatáni, ktorí si nedokončili vzdelanie alebo im bola odobraná licencia kvôli nejakým nedorozumeniam, ktoré nestoja za zmienku. Skôr sa tým myslí, že svoje diplomy nemajú v odľahlých oblastiach so sebou. Kto chce na púšti vidieť zdrap papiera z Úpeješky, keď do stanu vnášajú džandžavída, ktorý sa ráno postrelil pri čistení hlavne? Ticho, postrelil sa sám a hotovo!