Postindustriálne, postmoderné a postpravdivé Slovensko

V roku 2020 žijeme na Slovensku v postindustriálnej, postmodernej a postpravdivej dobe. Typickým predobrazom človeka v tomto úseku histórie je človek, ktorý nevie, čo tieto tri slová znamenajú. Vedel by vám určite porozprávať o svojich postkoitálnych a iných posttraumatických stavoch, o vtipných post scriptum vo svojej osobnej korešpondencii, že mu v záhrade deti postúpali kvety, že v Postupime si mocnosti rozdelili Európu a že kvôli obličkovému kameňu často postonáva. Lenže čo sa v skutočnosti okolo neho deje práve teraz, to netuší, priam je z toho trochu vystrašený. Táto reportáž mu všetko ozrejmí.

POSTINDUSTRIÁLNY

Postindustriálna je taká spoločnosť, ktorá vyrobí viac hrubého domáceho produktu v sektore služieb než v poľnohospodárstve a priemysle. Na Slovensku je len podiel výdavkov verejnej správy na HDP takmer 40%, takže my sme v suchu. Za tento vývoj vďačíme vysokému stupňu automatizácie výroby a nástupu kybernetiky a umelej inteligencie a skutočnosti, že čoraz viac a viac ľudí chce sedieť v teple a nedvíhať nič ťažké. Chcú sa vyhnúť stereotypnej práci a vyhľadávajú prácu kreatívnu. Napríklad vymýšľanie nových marketingových nástrojov.

Voľakedy, povedzme v roku 1920, vyrobili v továrni vysávač, previezli ho do obchodu a Preßburger Tagblatt uverejnil jeho obrázok. K dispozícii bol jeden model v jedinej farbe, farbe vysávača. Dnešný vysávač sa takisto vyrobí v továrni a prevezie do obchodu, lenže teraz je potrebný Technology Evangelist, ktorý odprezentuje firmu v pozitívnom svetle a zvýši povedomie o potrebe vysávačov, Brand Ambassador všade vyrozpráva príbeh o tradičnej, kultovej, legendárnej vysávačovni, Copywriter a Creative Director sa spolu skoksujú na diskotéke v širšom centre Bratislavy, aby vymysleli nejaký pútavý, možno aj trochu šokujúci slogan: „Saje lepšie než vydajachtivá grékokatolíčka!“, Freelance Content Creator si dá potetovať celú pravú ruku, posadí sa na pláž s MacBookom v lone a zaplaví sociálne siete článkami o vysávačoch a ich priamoúmernom vplyve na popularitu v kolektíve, Digital Strategy & Performance Analyst navrhne systém, ktorý bude zobrazovať reklamný banner s vysávačom na vašej obľúbenej pornostránke a Chief Executive Officer hodí na celý projekt jeden podpis a odíde na prestížny golfový turnaj Skutočný Počet Úderov Open. Postindustriálny predaj vysávačov preto nie je žiadna kratochvíľa, lež dômyselná a úmorná operácia.

Z veľkej výšky a diaľky na všetko dozerá investičný kapitalista, tučný zarastený pán v cylindri a jeho verný pomocník oddlžovací špecialista, holohlavý pán v Range Roveri. Takto nejako a nejako veľmi zjednodušene vyzerá bežný pracovný týždeň v postindustriálnej ekonomike Slovenska. Aspoň teda tá časť na výslní. V tmavom rohu sa zatiaľ túlia pekár, kuchár, mlynár, kováč, kamenár, zlatník a prostitútka. Dokonca aj tá prešla postindustriálnou premenou, kedysi to bola pani posedávajúca vo vašom miestnom snack bare, ktorá s vami šla domov za 25 Kčs, teraz sa starobylé odvetvie posúva do ďalšej generácie, na trhu sa objavila appka Whoring 2.0 a na Bazoši sa objavujú takéto inzeráty:

Dievčatá, hľadáme nové masérky do exkluzívneho masážneho salónu vo Viedni. Sme v 1. Bezirku hneď pri Rathause a parlamente, máme teda slušnú klientelu. Taktiež vysoký štandard služieb a preto nadpriemerné zárobky. Nemaj obavy, je to tu naozaj v pohode.

Do nasho nocneho clubu na krasnom ostrove Kypr hladame nove dievcata, spolocnicky. Zarucujeme super vydelky kazdy vecer. Ubytovanie zdarma, apartmany blizko plaze a prace. Wifi free.

Hladame dobre vyzerajuve dievcata od 19 rokov do nocneho klubu v Bratislave, ubitovanie je zabezpecene + odvoz, dovoz. seriozne jednanie. plat od 2000 mescna. info po felefone.

Ako vidíte, prvý inzerát je napísaný v hodžovsko-hattalovskej slovenčine, druhý v bernolákovčine a tretí v záchvate meningitídy.

POSTMODERNÝ

Na úplnom začiatku bol svet nemoderný. Mal iba slovo, no žiadne svetlo. Vládli v ňom pokojné, jednoduché spôsoby: roľníci za spevu pracovali na poli, rytieri sa v malých hlúčikoch klbčili na lúkach, kňazi veštili z vnútorností sovy aká bude úroda a kto zvíťazí na lúke a nakoniec prišiel mor a všetko zas a znova zresetoval. Niekedy koncom 19. storočia nastala doba moderná. Hlásala pokrok, rozum a absolútne vedomosti. A splachovací záchod. Lenže potom sa v roku 1914 istý nemecký guľometčík počudoval, prečo práve sám zastrelil dvetisíc Francúzov a nikto sa ho nemôže dotknúť, pričom keby bol ešte minulý týždeň v Heidelbergu dobodal svojho kolegu sústružníckym dlátom, dostal by šibenicu. Namiesto toho teraz dostal medailu. Vojačik bol z toho naraz celý skeptický, cynický, nedôverčivý voči starým aj novým poriadkom. Neveril už Darwinovi, Descartovi, Lutherovi ani Ludendorffovi. Začal stavať prapodivné domy, maľovať prečudesné obrazy a písať nepochopiteľné knihy.

Začalo sa totiž ukazovať, že ani náboženstvo, ani veda nevedia zasýtiť ľudí hladných po chápaní reality a že bude asi lepšie, keď si každý rozmyslí všetko sám. Kedy presne sa to začalo diať, o tom sa horlivo vadí polovica študovaných mozgov, druhá polovica zatiaľ tvrdí, že postmoderna je len ďalšie vymyslené slovo na ohlupovanie robotníckej triedy. V nemodernom svete platilo ora et labora a všade pobehovali stovky ateistov a lenivcov, ktorým sa náramne darilo. V modernom svete už ora toľko neváži, no stále sa odporúča usilovne študovať, žiť poctivo a pokiaľ možno zdržanlivo. Nato vám ukážu tisíce prosperujúcich hlupákov, nedolapených chatových vlamačov a seladónskych zvodcov maturantiek, nikto neotehotnel, nikto neochorel. Doposiaľ sme vždy mali nejaký záchytný bod, pomyselnú kotvu vo svojom životnom prístave, ktorá nedovoľovala výnimky. Napríklad v rodine mladého Miloša Kopeckého platili dve pravidlá: „Bůh je, peníze nejsou.“ Mnohí si tiež s nadšením užívali vedúcu úlohu Komunistickej strany, zjavnú a žiarivú stabilitu a istotu. Lenže dnešné kotvy sa trhajú od svojich lodí, alebo sú také ľahké, že sa vznášajú na hladine. Postmoderné štádium tak reprezentuje bezradný neborák, ktorý robí paragliding, jogu, genealogické testy DNA, počúva epic doom metal a chodí v crocsoch.

V nemeckom Lidli prebieha grécky týždeň, predávajú sa autentické helénske výrobky: kučeravé parochne, opaľovacie krémy s UV faktorom nula, duté drevené koníky a miznúci atrament pre účtovné knihy. Lučenec sa má stať európskym Silicon Valley, Trnava je Malý Rím, Viedeň je Veľká Bratislava, Bratislava je Dháka mierneho pásma. Apropo duté koníky, keď sa nad tým zamyslíte, v Trójskom koňovi bolo ukrytých 40 najlepších achájskych bojovníkov. Museli doň naliezť pred východom slnka, aby si ich nikto nevšimol, počkali, kým Trójania odtiahnu svoj darček za opevnenie a vyliezli opäť až za tmy, aby nepozorovane otvorili hlavnú bránu a zaútočili. To znamená, že vnútri sedeli asi 20 hodín. Za takú dobu musel každý z mužov vykonať jednu veľkú a tri-štyri malé potreby, všetky bez jediného cvrknutia či pípnutia z konečníka. Naviac vtedy neexistoval Brise Konvalinka ani Air Wick Levanduľa. Ako to v útrobách dreveného žrebca muselo na konci vyzerať a či to celé stálo za dobytie jedného malého mesta, o tom už Homér záhadne mlčí, pretože je antický klasik, nie postmodernista.

POSTPRAVDIVÝ

Čo je pravda? Quid est veritas? Presne takto sa pýtal Pilát Pontský Ježiša Nazaretského. Ježiš mu, samozrejme, neodpovedal, lebo nevedel po latinsky. Bolo to už veľmi dávno, vtedy ešte neexistovali online kurzy E-Berlitz ani Google Prekladač. A dnes, čiže nedávno, my postmoderní ľudia zachmúreného obočia stále nepoznáme odpoveď na prefektovu otázku, no odpovedať, ó, to sa nám teraz chce náramne. Opýtajte sa okoloidúceho alebo okolointernetujúceho, čo zapríčinilo zrútenie veží Svetového obchodného centra, z ktorej časti hlavy vyrastajú židom rohy, ktorý člen Najvyššieho sovietu bol abstinent, na ktoré WC má chodiť lesba uväznená v mužskom tele a či boli prezidentské voľby v Ugande transparentnejšie ako zváračská helma. Zistíte, že hranice medzi pravdou a lžou, zmyslom a nezmyslom, názorom a realitou, myšlienkou a ľaptom boli vymazané. Názory už nie sú správne alebo nesprávne, podložené faktami alebo meskalínom, sú len moje a tvoje, naše a ich. V postpravdivej dobe už na tom nezáleží, dôležité je, ako sa človek cíti. A má sa cítiť dobre, má akceptovať svoju individualitu, vybudovať si sebavedomie, stanoviť hodnoty, udržať pozitívny postoj, napísať zoznam cieľov a urobiť si radosť kúpou dvoch parfumov. Jedného s mužnou eleganciou a druhého s elegantnou mužnosťou.