Serus, Štalmi!

No ta včera kus popadalo diždžiku, ta koňečňe, ňe? Joj, jaky fajny ľuft bul nad ranom. Aľe ňeznam, či to dosc vody, teho roku runkľa bars rosnuc ňebudze. Á, fras do teho, aspoň bandury ňepohňiju. Ňemam aňi ambrelu, aľe ňevadzi, naj padze, no ta zmokňem, ľem ňech še trava kus nadychňe. V autobuše še chlop poznal zos šoferom a še ho pytal, či už daco robil na zahradze. A ten povedzel: „Ta dze by. Šak som chcel poryľovac, ta som takoj zlamal porisko na lopace.“ No ta vidziš, Štalmi, jaky to križ s totu prirodu. A ty furt kuriš tote cigaretľe? Ci hutorim, vyser še na to, ešči lapiš dajaku choľeru a ňetreba ci teho. Ja znam, co še hutori vof Česku: „Nepil, nekouřil, taky umřel.“ Aľe i ušetriš dajaku korunu a ňebudzeš šmerdzec jak kopa zhoreneho ľisca.

Teraz jak sme še dokatovali s totym virusom, tak ňichto ňič ňerobi a všadzi poviľezali všeľijake paskudy. Včera som v kuchňi zabil osu zos časopisom. Taka bula jak spuchnuty paľec maleho dzecka. Taku som jej zavalašil, aňi som ju ňenašol. A hej, v roku dvatišicdvacec som mal doma časopis. Ňeznam, co ľudze horekuju, že obchody a fabriky pozavirane, šak už šickeho jest do bludu. Co chcece furt robic, do marišky? Lasky je akurat malo, ľedvu bidu na tri-štyri džubačky, potom pridze problem, bo dachto inač sklada pribor abo ňezakruca zubnu pastu. Joj, češko to hňeška na tym švece, ňit pokoja, šicko je zdrojom frustracie. Ňezavidzim totym mladym, jak še mušu predzirac a všadzi ľem toten cynizmus a klientelizmus, či jak še to vola. A aňi starym ňezavidzim, tote za chviľu šicke poumiraju na činsku chripku abo slovensky infarkt.

Teraz som čital, že 30% ľudzi na žemi umre na infarkt, 30% na poražku a 2% umru tragicky. Zabiju še na motoru, abo spadnu do fjordu, abo ich dachto zaštreľi, abo im do rici šturi joklovinu. Das milion ľudzi každy rok spacha harakiri. Zvyšnych 38%, ktori ňevyužili možnosc dostojneho odchodu, čekaju pľagy jak rakovina, Alzheimer a Parkinson, abo taky stary vek, že dochtor povi, že umrel na zlyhaňe abo na komplikacie. Ja už tym padom aňi ňemušim umirac, muj caly život je zlyhaňe a komplikacie.

Co budze, ňichto ňezna, aľe dajak už porichtujeme, ňe? Maj še šumňe, Štalmi, pozdravuj šickych živych i svatych a trim še, hlavňe, ket stojiš, ta še určiťe trim, bo s tebu dzigňe.

Maťku

Na foťkach nižej: Naši parobci ňedavno sadzili tuje. Ja som ňepomahal, bo ja mam totu. . . jak še to povi. . . averziu voči fyzickej praci. Aľe aspoň som ich pofocil. Ket še to tak vežňe, jam mam averziu aj voči duševnej praci.