Veľký vlastivedný okruh Slovenskom

Naša Zem je železná guľa s obvodom 40 tisíc kilometrov a povrchom zloženým z kontinentov (kameňov a hliny) a oceánov (vody). Z kontinentov vytŕčajú stromy, domy a diaľničné stožiare McDonald’s, z oceánov vykukujú delfíny, lamantíny a iná háveď. Malý kontinent v populárnej časti Zeme sa volá Európa. Je pomenovaný po jednej gréckej slečne, ktorú uniesol nejaký Zeus, ktorý sa kvôli tomu premenil na býka. Kedysi slávna báj, dnes bežná vec na každej malomestskej diskotéke. Európa je rozdelená na 45 území, takzvaných štátov. Presne uprostred Európy sa nachádza štát, ktorý sa kontinentom vinie ako taká krpatá zavŕtaná húsenica. To sú hranice Slovenska, domova Slovákov a niekoľkých národnostných menšín s ekvivalentnými právami. Okrem toho, že Slovensko vyzerá ako húsenica, ono to aj taká húsenica je a Slováci už približne tisíc rokov čakajú, že sa premení na krásneho motýľa. Ale ona nie, ona by len furt lozila po kapuste a po kaleráboch a žrala a žrala a zakukliť sa nechce. Existujú názory, že k zakukleniu došlo v roku 1989, len si to málokto všimol. V roku 1993 potom vraj z kukly vyletel. . . no, motýľ, skôr sa to podobalo na divého uslintaného chrústa. Ak to bol naozaj motýľ, tak nejaký vzácny kapustožravý a kalerábožravý druh. Viacerí odborníci zo Slovenskej akadémie vied ho teraz pozorne skúmajú a snažia sa prognózovať, čo sa stane skôr. Buď sa motýľ od pažravosti zadusí, alebo sa kapusta a kaleráby ešte predtým minú.

Slovenská húsenica. Presne tak, Bratislava je papuľa, rektum je Kremenec.

Ekonomika
Slovensko je vysokopríjmová vyspelá krajina patriaca do niekoľkých exkluzívnych erotických klubov ako sú EÚ, NATO, OECD a WTO, aj do klubu skupinového sexu, tzv. Vyšehradskej štvorky. Má rozvinutý priemysel, poľnohospodárstvo, bankovníctvo aj sektor služieb, najmä cestovný ruch. Zo zahraničných turistov si Slovensko síce doteraz všimli len Česi, konkrétne ich samovražední horolezci, na všetkých návštevníkov tu trpezlivo čakajú dobré cesty, znalosť cudzích jazykov na úrovni B1 a rovnomerne rozmiestnená občianska vybavenosť. Vo Francúzsku je síce v každej dedine, kde si bol Napoleon pýtať pohár vody, pamätná tabuľa, na Slovensku sa však s ničím nepreháňa, v dvadsaťtisícovom meste s päťstoročným kostolom nemusí byť pre turistu nič, niekedy ani ten pohár vody.

Čierna nad Tisou. Z úzko- na širokorozchodnú, železničná variácia na dospievanie dievčaťa.

Tatranský tiger skrátka napreduje svetelnými rokmi a zlepšuje všetky relevantné ukazovatele. Nasleduje niekoľko ukazovateľov, o ktorých možno hovoriť v superlatívoch:

1. Najvyšším vrchom Slovenska je Gerlachovský štít. Je známy predovšetkým tým, že nikto nevie, ktorý to vlastne je.

2. Najdlhšou riekou je Váh. Ide zároveň o jeden z najčistejších vodných tokov na Slovensku. Slováci si jeho priezračnú a životodarnú vodu vážia tak veľmi, že sa v ňom už asi tridsať rokov nikto neodvážil kúpať.

3. Najväčšia vodná nádrž je Liptovská Mara. To mi pripomenulo: musím zavolať Mare, má mi vrátiť súpravu na klystír.

Vodná nádrž Starina. Fotku Mary nemám. Ani jednej, ani druhej.

4. Technicky najvyspelejšou skupinou obyvateľstva Slovenska sú Rómovia, ktorí sa zaoberajú výskumom satelitného prenosu dát. Niektoré konšpiračné teórie dokonca hovoria o hľadaní mimozemskej inteligencie.

Lenartov. Prísne tajné detašované pracovisko SETI.

5. Najírečitejšie slovenské obce ležia na juhu Slovenska, napríklad Báč, Búč, Gúg alebo Ipeľský Sokolec. Najčastejším priezviskom v týchto obciach je Németh.

6. Najviac alkoholu na 1000 obyvateľov sa vypije v Námestove, prevažne v zariadeniach Loď a Čajka.

Námestovo. Takýto pohľad sa vám naskytne, keď sa nad ránom vypotácate z Čajky.

7. Najrozbitejšia prejazdná cesta vedie z Kožian do Šapinca. Druhou je potom trasa Krásnohorské Podhradie – Smolník. Niečo strašné. A strašne krásne.

Kožany-Šapinec. Na francúzske force (tzv. franforce) zvetraná cesta medzi dvomi kľúčovými obcami Bardejova a Stropkova.

8. Najúžasnejšou slovenskou firmou je ESET. Jej zakladatelia sa inšpirovali obchodným modelom Charlieho Chaplina vo filme The Kid.

9. Najkrajšie stromy sú na Horehroní. V okolí Telgártu ich je možné obdivovať pekne narezané a poukladané na okraji cesty.

10. Najkrajším slovenským mestom je Bardejov. Bardejov vyzerá na okraji ako všetky ostatné slovenské mestá, lemovaný oranžovými panelákmi a veľkoskladmi sanitárnych obkladov na všetkých prístupových cestách, ale jeho centrum je to najlepšie, čo sa v Európe z renesančnej architektúry zachovalo. Keď stojíte na jeho námestí niekedy o desiatej večer, tak v polovici novembra, napríklad v utorok, je na ňom také ticho, akoby ste stáli vo vlastnej obývačke. Ste doma. Boh žehnaj Bardejovu!

Bardejov. Radnica v zime a tme. Ako moja duša.

Rýchla historická orientácia
Vráťme sa však na úplný začiatok. Na Slovensku totiž kedysi nežil nikto. Ľudia vydesene behali po Európe, hneď ako zistili, že už nie sú opicami a vo všeobecnom zmätku si Slovensko nikto nevšimol. Až niekedy v období zániku Rímskej ríše sem dorazili Slovania, Slovieni, starí Slováci alebo Slováci v stredných rokoch, nikto to dnes už presne nevie. Tí nemohli uveriť svojmu šťastiu, aké krásne, originálne a prírodnými prekážkami presne vymedzené územie objavili. Civilizáciu im tu potom pomáhali vytvoriť takmer všetky národy Európy. Rimania najprv vytesali do skaly nejaký pozdrav, no potom už Gréci začali vyučovať čítanie a písanie, Nemci postavili mestá, Maďari varili, Poliaci chovali kone, Rusi sem naokolo priniesli francúzsku výchovu a všetci dokopy svorne znásilňovali slovenské ženy. Dnes tak máme krásnu literatúru, veľkolepé námestia, hrady, zámky, žrebčíny, koložvársku kapustu a skrze utrpenie/rozkoš náruživých sedliackych dievčat najkrajšie dvojnohé stvorenia na svete, bodka.

Bardejov. Slovenky sú bezchybne oblečené. . .
. . . finančne gramotné. . .
. . . a starostlivé.
Kráľovský Chlmec. Južanský temperament je cítiť z každej korálky.

Celkovo prešlo tisícpäťsto rokov, počas ktorých sme sa tu so všetkými susedmi vraždili, prepichovali si navzájom bruchá, odtínali hlavy, všemožne sa popravovali, vypaľovali si strechy, demolovali múry, rabovali a mučili sa, zatiaľ čo nás postihovali víchrice, povodne, zemetrasenia a dopady meteoritov. Divoká minulosť tak zadefinovala našu prítomnosť, od Tatier k Dunaju a od Moravy k jednému smreku v Poloninách, na ktorom je namaľované „Pozor, štátna hranica!“ Na tomto území dnes žijú mladí Slováci.

Národ húseničí
Slováci sú moderný, húževnatý a veľmi ťažko skúšaný národ. Keďže teraz detailne poznáte jeho históriu, určite sa čudujete, že ešte stále existuje. Bol ostrakizovaný, maďarizovaný, fašizovaný, arizovaný, združstevňovaný, industrializovaný, privatizovaný, reštrukturalizovaný a celý čas náramne spokojný. Z tohto titulu ide tiež o národ zmätený, čo možno pozorovať na jeho legendárnej schopnosti meniť strany vo vojnách.

Príkra. Sám vojak v poli, resp. v chotári najmenšej slovenskej obce.

Slováci sú skvelí, nedá sa pri nich šetriť chválou: pekní, zdraví, vzdelaní, priateľskí, veselí, pohostinní, tolerantní a tvrdo pracujúci ľudia. Sú to však veľmi slabí vrahovia. Slovákom sa z nejakého dôvodu vôbec nechce vraždiť druhých ľudí. Slováci, prosíme pekne, páchajú sedemkrát viac samovrážd než vrážd. Kladú na seba vysoké nároky a sú veľmi sebakritickí. Čokoľvek zlé sa stane, každý Slovák pripisuje vinu za daný stav sebe: „Čo sa stalo? Susedovi zdochlo prasa? Možno som ho vyrušil, keď som išiel ráno na traktore okolo chlieva a ono dostalo infarkt. Dúfam, že ma neobvinia. Obvinili ma? Zabijem sa.“ A ani tie vraždy nie sú ktoviečo, žiadne prepracované úkladné alebo nájomné likvidácie, skôr také krčmové potýčky a údery krígľom do temena. Namiesto toho sa všetci radšej každú chvíľu vyzúvajú, alebo si fotografujú nákupný vozík plný plechovkového piva v chorvátskom supermarkete. Slováci vôbec veľmi radi diskutujú o svojich prefíkaných nákupoch. Všetko, čo kedy v živote kúpili, bolo v zľave, akcii, alebo výhodne od kamaráta a každé Audi A4 z nemeckého autobazáru Ömer & Selman malo vymenený rozvodový remeň.

Jasná správa o konzumácii alkoholu
Zo všetkého najradšej však Slováci pijú alkohol, druhú najrozšírenejšiu drogu na svete (po cukre), ktorá privodzuje pocit tepla, radosti a osobnej fyzickej atraktivity. Popíja sa však len príležitostne. Nasleduje zoznam príležitostí, kedy Slováci pijú alkohol:

362 menín. Na Nový rok, Sviatok práce a Pamiatku zosnulých nemá nikto meniny. Ani 29. februára.

Narodeniny. Niekedy nie je možné zohnať Izidora alebo Jelu a meniny sa musia nahradiť niečími narodeninami.

Športové súťaže. Niekedy nemá človek ani narodeniny. Aby sa konzumné kontinuum náhodou nepretrhlo, máme pre istotu štyri futbalové a tri hokejové ligy.

Svadby a pohreby. Pri týchto príležitostiach je povinné zaväzovanie kravaty, čo znižuje gágorový prietok.

Ostatné príležitosti. Krstiny, kermeše, jarmoky, folklórne festivaly, metalové koncerty, obchodné zmluvy, diplomy, prvé výplaty, posledné lúčenia pri bráne s nalievaním alkoholu do obidvoch dolných končatín. . . (???)

Napriek tomuto veľkorysému chlastaciemu kalendáru pijú niektorí Slováci aj bez príčiny, mimo akúkoľvek príležitosť. Tieto osoby sú úbohými alkoholikmi a umiestňujú sa do psychiatrických liečební. Jedná sa našťastie o ojedinelé prípady.

Predná Hora. Komu sa podarí s alkoholom aspoň remizovať, môže využiť služby tohto prestížneho zariadenia.

Kuchyňa
Rázovitú slovenskú kuchyňu najlepšie charakterizuje najobľúbenejší pokrm Slovákov – pizza – bohato obložená ďalšími typicky slovenskými pochúťkami – syrom mozarella, olivami, kaparami a ananásom. V tesnom závese nasledujú hot dog, kebab, gyros, boršč, zmrzlina straciatella a mäso zvláštnej chuti na sečuánsky spôsob, milovanými nápojmi sú zasa turecká káva a cejlónsky čaj. Celosvetovo známe bryndzové halušky sú prevzatým západoslovanským receptom a do angličtiny sa prekladajú ako Czecho-Polish-Slovak sheep cheese potato pasta thing.

Poprad. Tradičnej slovenskej kuchyni sa holduje aj na Námestí sv. Egídia.

Nevera a sprenevera
Pomerne častým slovenským úkazom je nevera. Slováci si navzájom radi sľubujú, obyčajne pred drevenou tabuľou so sochami a mužom vo veľkej zástere, že budú milovať len jedného Slováka alebo Slovenku, v kratšom alebo dlhšom časovom úseku však začnú milovať úplne iného Slováka alebo Slovenku, alebo dokonca viacerých Slovákov naraz a k tomu ešte dvoch Talianov a jedného Libanončana, ktorý bol taký milý a zábavný na dovolenke na Cypre. Nevera je už ale fádna téma, oveľa zaujímavejšia je sprenevera. Sprenevere sa bežne venujú malé deti, napríklad keď ich dospelí pošlú kúpiť noviny. Dajú im peniaze a detiská naničhodné si za výdavok kúpia nanuk alebo žuvačku. Potom povedia, že noviny zdraželi a miesto, kde bola vytlačená ich cena, rozmažú prstom. Na Slovensku sú ľudia na spreneveru experti, dokázali už spreneveriť domy, lietadlá, banky, železiarne, lodenice a najmenej v dvoch prípadoch aj celé Slovensko.

Lenartov. Dvaja rytieri na jednom koni. Presne ako Templári.

Znásilnenia na ústupe, vlámania niveau stable
Znásilnenia sú medzi Slovákmi veľmi zriedkavé. Slovenky sa na spoluprácu a partnerstvo za mier nechávajú veľmi rady presvedčiť dobrovoľne, alebo vypijú toľko príležitostného alkoholu, že samotného znásilnenia sa už nezúčastňujú. Malou škvrnou na slovenskom svedomí sú krádeže. Nezatvárajme oči pred touto skutočnosťou a zatvárajme svoje brány, dvere a vráta. Okrem nevydávania bločkov a otvárania registračnej pokladne zadným dzindzíkom obľubujú Slováci predovšetkým vlámania, ideálne do rekreačných chát. Mnohí medzinárodní pozorovatelia to už hodnú chvíľu sledujú s nemým úžasom, pretože nevedia vôbec vysvetliť, čoho sa chcú Slováci v drevených búdach vlastne zmocniť. Srnčieho parožia nad dverami? Chcú rozmontovať kachľovú pec? Stočiť staré tkané koberce a pozbierať hliníkové príbory už raz ukradnuté zo školskej jedálne? Hnedé duritky? Je to záhada. Nevadí, každý na svete aj tak vie, že my Slovinci sme výborní. Nemožno sa nikomu pomýliť, veď naše hlavné mesto, Praha, je metropola svetového významu. Buďte bez obáv, ste v dobrej spoločnosti.

Bardejov. Tam, dámy, niekde v diaľke leží budúcnosť Slovenska.