Trendy v nábytkárskom priemysle: ekológia, udržateľnosť, fairtrade.

Všade samé gauče, sedacie súpravy, pohovky, otomany a kanapy. Bigboxové obchody naprieč celou republikou vystavujú pozdĺž kilometrov chodieb tony a tony čalúneného nábytku, nedá sa uniknúť pred mäkkými opachami a napučanými ozrutami všetkých farieb a tvarov, ani pred sloganmi: „Trvácny, nadčasový a ekologický nábytok z dubového masívu.“ Nie som si celkom istý, ale domnievam sa, že jediný ekologický výrobok z dubového masívu je kôl, na ktorý napichujú reklamných kreatívcov.

Drevo totiž tvorí základ každého gauča, jeho rám. Je treba ísť do lesa a zrúbať strom, ktorý doteraz pohlcoval kysličník uhličitý. Ak sa viac páči rám kovový, na ten treba zo zeme vyrvať železo, čo sa robí mimoriadne čisto a elegantne a kebyže nepohrdnete ani rámom z plastu, tak ten je z ropy, matky kysličníka. Na zvolenú kostru treba natiahnuť kontaktnú plochu, niečo príjemné na holú aj v džínsoch. Obľúbeným materiálom je zvieracia koža, v lete vŕzga a lepí na stehnách, v zime zasa chladí, lebo presne to treba v zime. Odkiaľ je koža? Malým deťom hovoríme, že je z nórskeho podbeľu, ktorý zbierajú tamojšie lesné víly počas aurory borealis. My ostatní vieme, že musíme vlákať štyristokilové zviera do malej ohrady a streliť mu medzi oči oceľový bodec. Priestor medzi rámom a poťahom sa potom vypĺňa, zhotovujú sa matrace. Tie sa plnia bavlnou alebo polyuretánovou penou. Bavlna je rastlina, ktorá sa nasilu pestuje vo väčšom množstve, než by prirodzene rástla bez ľudského zásahu, polyuretán je z ropy. Všetko je z ropy, aj táto klávesnica. Aha, vy ju nevidíte. Dobre, gauč máme, lenže ako sa dostane do izby? Priblížia ho nákladným autom a potom ho na siedme poschodie vynesú dvaja muži. Alebo aj ženy, jedno je však isté, tieto osoby nebudú vegetariáni. Potrebujú fašírku, šniceľ a iné safaládky. Jeden gauč tak vyprodukuje viac kilogramov uhlíkových emisií než váži on sám.

Z toho vyplýva, že keď si kúpite gauč, poškodíte životné prostredie, no keď si ho nekúpite, poškodíte ekonomiku. Problém nemá riešenie, planéta sa jednako zmení na veľkú guľu horúceho hnoja. Nemaľujem čerta na stenu, ten je tam už nejakú dobu nakreslený, stačí ho len vyfarbiť. A čo ďalej s týmto ohyzdným kusom pahmoty? Môžete usádzať hostí a ponúkať im chrumky, čipsy a Zoborské perlivé, votrieť im do očí svoj blahobyt a úspech v neľútostnom kapitalistickom boji. Neskôr leňošiť a vyhýbať sa užitočnej činnosti v prospech ostatných spoluobčanov alebo len tak polihovať a polohovať, čo sa takmer nevyhnutne skončí masturbáciou. Ako to viem? Mám gauč.